Život Prešova
online
online
V. Hudák: SR podporuje daň z finančných transakcií, ale má limity
06.05.2014 Celý región
Brusel 6. mája (TASR) - Daň z finančných transakcií (FTT) by mohla byť zavedená od 1. januára 2016, avšak ministri financií 11 krajín EÚ, ktoré sú v skupine posilnenej spolupráce pre FTT, musia do konca tohto roka spresniť viacero technických záležitostí. Uviedol dnes na zasadnutí ministrov financií EÚ (Ecofin) v Bruseli štátny tajomník ministerstva financií SR Vazil Hudák.
Slovenský diplomat potvrdil, že na túto tému bola v rámci Ecofinu búrlivá diskusia, keď sa viacero krajín prejavilo k tomuto druhu dane skepticky a ďalšie štáty sa k tomu stavajú s otáznikmi.
V skupine, ktorá presadzuje iniciatívu na zavedenie FTT, je stále 11 členských krajín, vrátane SR, hoci v pondelok na rokovaní ministrov financií skupiny Slovinsko naznačilo možný odchod, čo je však dané najmä súčasnou nestabilnou politickou situáciou v tejto krajine.
Hudák pripomenul, že návrh na daň z finančných prevodov sa presadil počas ekonomickej krízy, keď sa javilo, že kľúčovým momentom k jej odštartovaniu bolo práve nezodpovedné správanie sa bankových inštitúcií a zneužívanie krátkodobých a špekulatívnych finančných inštrumentov.
FTT je spôsob ako prinútiť finančný sektor prispieť k návratu do normálu, podľa Hudáka sa však v tomto smere nedosiahla akási globálna dohoda a ani konsenzus na úrovni EÚ, preto vznikla skupina krajín posilnenej spolupráce, ktorá sa zaoberá tým ako dotvoriť tento druh zdanenia.
"My sme tam z pohľadu filozificko-koncepčného. Že by mala byť zavedená daň, ktorá ale bude viazaná na špekulatívne finančné nástroje, ktoré boli v minulosti zneužívané a viedli ku kríze," spresnil Hudák.
Podľa jeho slov je však stále otvorená otázka ako nastaviť túto daň, ktoré finančné nástroje a v akom rozsahu ich použiť. Práve preto v pondelok ministri 11 krajín zo skupiny posilnenej spolupráce dospeli k vydaniu politického memoranda, ktoré bolo dnes na Ecofine rozdané všetkým ministrom financií EÚ. V memorande sa uvádza, že táto skupina krajín chce aj naďalej pokračovať v spolupráci na príprave FTT, pričom do konca tohto roku pripraví alternatívy ako túto daň zaviesť.
"Reálne zavedenie tejto dane by mohlo byť od 1. januára 2016," spresnil Hudák. Upozornil však, že ide o širší časový rámec.
Ministri podľa neho hovoria o možnom zdaňovaní derivátnych nástrojov a akcií, čo však ešte nie je presne špecifikované. SR má v tomto procese jasne stanovené limity, keď požaduje vyňatie štátnych dlhopisov spod pôsobenia tejto dane, ako aj vyňatie nástrojov, ktoré by znížili príjmy pre dôchodcov (obchodovanie s cennými papiermi cez penzijné fondy) a takzvaných nefinančných inštitúcií, ktoré obchodujú s finančnými nástrojmi ako napríklad energetické závody a podobne.
Návrh skupiny 11 členských krajín EÚ, ktoré v rámci mechanizmu posilnenej spolupráce chcú zaviesť daň z finančných transakcií (FTT) od 1. januára 2016, sa Českej republike veľmi nepáči. Uviedol to dnes na zasadnutí ministrov financií EÚ (Ecofin) v Bruseli minister financií ČR Andrej Babiš.
"Nám sa to veľmi nepáči, lebo to nie je celkom transparentné. Máme obavy, že by to mohlo mať dopad napríklad na trh s dlhopismi," skonštatoval minister.
Babiš upozornil, že zatiaľ nebolo skonkretizované, čoho presne by sa nová daň mala týkať, či to bude iba pri transakciách, či aj pri vkladaní kapitálu alebo založení firmy.
"Je to dosť nekonkrétne a myslíme si, že každá ďalšia regulácia môže mať negatívny dopad na celkovú ekonomiku," uviedol Babiš.
Podľa jeho slov pozícia Českej republiky je jasná aj preto, že krajina je z hľadiska pozície a zdravia bánk na tom veľmi dobre a dodal, že stále je veľký záujem o české dlhopisy.
Na otázku novinárov, či Praha neprehodnotí svoj posti k FTT, keď napríklad Nemecko a Francúzsko upozorňujú, že netreba zabudnúť na úlohu bánk pri prehlbovaní ekonomickej krízy, Babiš reagoval, že chyba je na oboch stranách. Za pochybenia bánk môžu aj štáty so slabým bankovým dohľadom.
"Obria finančná kríza je skôr dôsledkom toho, že niekto mal niečo kontrolovať a zle to urobil. Ak by jednotlivé členské štáty mali dobré bankové dohľady nad bankami, ktoré investovali do rôznych nezmyslov a dokázalo sa, že to boli nevratné investície, tak si myslím, že je to len lokálny problém," skonštatoval Babiš.
Podľa jeho slov nie je teraz najsprávnejšie formou novej dane pomstiť sa bankám za to, že boli postihnuté krízou. A spresnil, že vždy tam bol niekto, kto ich má kontrolovať, takže problém je na oboch stranách.
Babiš v tejto súvislosti upozornil, že ČR patrí medzi krajiny, ktoré žiadajú väčšiu transparentnosť pri zavádzaní dane z finančných prevodov, aj keď portfólio finančných produktov, ktorých by sa to malo týkať, sa už zúžilo.
Slovenský diplomat potvrdil, že na túto tému bola v rámci Ecofinu búrlivá diskusia, keď sa viacero krajín prejavilo k tomuto druhu dane skepticky a ďalšie štáty sa k tomu stavajú s otáznikmi.
V skupine, ktorá presadzuje iniciatívu na zavedenie FTT, je stále 11 členských krajín, vrátane SR, hoci v pondelok na rokovaní ministrov financií skupiny Slovinsko naznačilo možný odchod, čo je však dané najmä súčasnou nestabilnou politickou situáciou v tejto krajine.
Hudák pripomenul, že návrh na daň z finančných prevodov sa presadil počas ekonomickej krízy, keď sa javilo, že kľúčovým momentom k jej odštartovaniu bolo práve nezodpovedné správanie sa bankových inštitúcií a zneužívanie krátkodobých a špekulatívnych finančných inštrumentov.
FTT je spôsob ako prinútiť finančný sektor prispieť k návratu do normálu, podľa Hudáka sa však v tomto smere nedosiahla akási globálna dohoda a ani konsenzus na úrovni EÚ, preto vznikla skupina krajín posilnenej spolupráce, ktorá sa zaoberá tým ako dotvoriť tento druh zdanenia.
"My sme tam z pohľadu filozificko-koncepčného. Že by mala byť zavedená daň, ktorá ale bude viazaná na špekulatívne finančné nástroje, ktoré boli v minulosti zneužívané a viedli ku kríze," spresnil Hudák.
Podľa jeho slov je však stále otvorená otázka ako nastaviť túto daň, ktoré finančné nástroje a v akom rozsahu ich použiť. Práve preto v pondelok ministri 11 krajín zo skupiny posilnenej spolupráce dospeli k vydaniu politického memoranda, ktoré bolo dnes na Ecofine rozdané všetkým ministrom financií EÚ. V memorande sa uvádza, že táto skupina krajín chce aj naďalej pokračovať v spolupráci na príprave FTT, pričom do konca tohto roku pripraví alternatívy ako túto daň zaviesť.
"Reálne zavedenie tejto dane by mohlo byť od 1. januára 2016," spresnil Hudák. Upozornil však, že ide o širší časový rámec.
Ministri podľa neho hovoria o možnom zdaňovaní derivátnych nástrojov a akcií, čo však ešte nie je presne špecifikované. SR má v tomto procese jasne stanovené limity, keď požaduje vyňatie štátnych dlhopisov spod pôsobenia tejto dane, ako aj vyňatie nástrojov, ktoré by znížili príjmy pre dôchodcov (obchodovanie s cennými papiermi cez penzijné fondy) a takzvaných nefinančných inštitúcií, ktoré obchodujú s finančnými nástrojmi ako napríklad energetické závody a podobne.
ČR sa obáva možných negatívnych následkov dane z finančných prevodov
Návrh skupiny 11 členských krajín EÚ, ktoré v rámci mechanizmu posilnenej spolupráce chcú zaviesť daň z finančných transakcií (FTT) od 1. januára 2016, sa Českej republike veľmi nepáči. Uviedol to dnes na zasadnutí ministrov financií EÚ (Ecofin) v Bruseli minister financií ČR Andrej Babiš.
"Nám sa to veľmi nepáči, lebo to nie je celkom transparentné. Máme obavy, že by to mohlo mať dopad napríklad na trh s dlhopismi," skonštatoval minister.
Babiš upozornil, že zatiaľ nebolo skonkretizované, čoho presne by sa nová daň mala týkať, či to bude iba pri transakciách, či aj pri vkladaní kapitálu alebo založení firmy.
"Je to dosť nekonkrétne a myslíme si, že každá ďalšia regulácia môže mať negatívny dopad na celkovú ekonomiku," uviedol Babiš.
Podľa jeho slov pozícia Českej republiky je jasná aj preto, že krajina je z hľadiska pozície a zdravia bánk na tom veľmi dobre a dodal, že stále je veľký záujem o české dlhopisy.
Na otázku novinárov, či Praha neprehodnotí svoj posti k FTT, keď napríklad Nemecko a Francúzsko upozorňujú, že netreba zabudnúť na úlohu bánk pri prehlbovaní ekonomickej krízy, Babiš reagoval, že chyba je na oboch stranách. Za pochybenia bánk môžu aj štáty so slabým bankovým dohľadom.
"Obria finančná kríza je skôr dôsledkom toho, že niekto mal niečo kontrolovať a zle to urobil. Ak by jednotlivé členské štáty mali dobré bankové dohľady nad bankami, ktoré investovali do rôznych nezmyslov a dokázalo sa, že to boli nevratné investície, tak si myslím, že je to len lokálny problém," skonštatoval Babiš.
Podľa jeho slov nie je teraz najsprávnejšie formou novej dane pomstiť sa bankám za to, že boli postihnuté krízou. A spresnil, že vždy tam bol niekto, kto ich má kontrolovať, takže problém je na oboch stranách.
Babiš v tejto súvislosti upozornil, že ČR patrí medzi krajiny, ktoré žiadajú väčšiu transparentnosť pri zavádzaní dane z finančných prevodov, aj keď portfólio finančných produktov, ktorých by sa to malo týkať, sa už zúžilo.
0
www.ZIVOTPO.sk
